Kultúrne a prírodné pamiatky

Skanzen a múzeum v Pribyline

Skanzen v Pribyline patrí medzi najznámejšie skanzeny na Slovensku, dokumentujúce život v minulosti.  Obsahuje zrekonštruované domy a obydlia, v ktorom žili ľudia a pracovali remeselníci. Zrekonštruované sú nielen exteriéry, ale aj interiéry a vybavenie domov. V skanzene sú prevažne stavby zo zátopovej oblasti Liptovskej Mary a z niektorých obcí horného a dolného Liptova. Dedinský život je zaznamenaný tradičnými domčekmi, obydlím želiara, krajčíra, kováča, kolára či robotníka. Spôsob života vyššej vrstvy obyvateľstva dokumentuje dom richtára, zemiansky dom a kaštieľ z Parížoviec. Tradičným objektom prírodného múzea je aj škola z Valaskej Dubovej. Zaujímavou dominantou areálu skanzenu je gotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Toto modelové prostredie je kópiou minulého života ľudí. Poukazuje na sociálne i spoločenské rozdiely obyvateľov. Múzeum ponúka návštevníkom aj množstvo kultúrnych programov, ktoré sa konajú pred kaštieľom. Sú to folklórne, ale i historické podujatia. Každoročne sa konajú i veľké tematické akcie Ovčiarska nedeľa, Hasičská nedeľa, Včelárska nedeľa, Deň sv. Huberta a iné. Myšlienkou múzea je oživiť ho a dať mu dušu. To sa darí najmä vďaka remeslám, ktoré návštevníkom predvádzajú zruční majstri.
Toto múzeum má dokonca i vlastnú zooexpedíciu s pôvodnými karpatskými plemenami zvierat, ktorých chov je na ústupe. Jedným z týchto druhov sú aj huculské kone, ktoré sa v múzeu okrem iného využívajú ako atrakcia pre návštevníkov.

Štrbské pleso

Štrbské pleso (1346)m je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Samotný jeho vznik rozhodujúcou mierou ovplyvnila výstavba podtatranského úseku Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Vytvorila totiž priaznivé podmienky na rozvoj  cestovného ruchu aj v tejto oblasti. Štrbské pleso bolo vždy integrálnou súčasťou obce Štrba a podstatná časť jeho územia aj vlastníctvom obyvateľov obce Štrba. Prechádzka okolo Štrbské plesa patrí medzi najkrajšie zážitky, ktoré si môžeme dopriať počas oddychu. Okolo plesa vedie chodník, ktorý je v lete využívaný návštevníkmi a v zime sa na ňom preháňajú na bežkách. Pozdĺž chodníka sú rozmiestnené informačné tabule,  ktoré poskytujú informácie o samotnom Štrbskom plese, jeho histórii, faune, flóre a zaujímavostiach v okolí. Okrem nich sú tu rozmiestnené jednoduché prekážky, ktoré ponúkajú návštevníkom možnosť zacvičiť si a otestovať svoju kondíciu. Od roku 2008 je na Štrbskom plese obnovené člnkovanie pre turistov a záujemcov. Táto tradícia pochádza ešte zo začiatku 20-teho storočia, keď bola vyhľadávaná mnohými návštevníkmi tohto turisticky príťažlivého strediska.

Historické múzeum J.M.Petzvala v Spišskej Belej

Podnet na založenie múzea prišiel od vlastivedných nadšencov zo Spišskej Belej začiatkom 60.-tych rokov 20. storočia, ktorý neskôr vyústil do zámeru zriadiť múzeum ako špecializované so zameraním na dejiny fotografickej techniky. Múzeum bolo sprístupnené v rodnom dome J.M. Petzvala v Spišskej Belej v roku 1964. Prvá expozícia bola realizovaná podľa scenára prof. Rudolfa Skopca z Prahy, odborníka na dejiny fotografie. Štruktúra novej expozície pozostáva z tematických celkov, vystihujúcich vždy určitú ucelenú kapitolu vo vývoji fotografickej a okrajovo i kinematografickej techniky. Zdôrazňuje najvýznamnejšie medzníky, ktorými prešla fotografická technika od camery obscury až po súčasnosť. V miestnosti je inštalovaný historický mobiliár, ktorý pripomína jeho pracovňu. Plošný materiál dopĺňa aj kópia nákresov jeho prenosného prístroja, krajinárskeho objektívu i nákresov objektívov pre kinematografické premietanie. V dome, v ktorom sa nachádza múzeum sa okrem Jozefa narodil aj jeho brat Otto Baltazár (1809 - 1893), ktorý sa preslávil tiež ako matematik, vedec a inžinier, autor mnohých učebníc elementárnej a vyššej matematiky, technickej mechaniky, vodného staviteľstva a astronómie. Premietané krátke filmy zo života oboch bratov, spracované dokumentaristom Ivanom Rumanovským, dopĺňajú textovú časť expozície. Druhá časť expozície prehľadnou formou prezentuje historický vývoj techniky od prvých pokusov  s camerou obscurou až po prvú fotografiu z roku 1826. 

Renesančný kaštieľ Strážky

Strážky (mestská časť Spišskej Belej). Jadrom historického osídlenia Strážok bol kaštieľ, kostol sv. Anny a zvonica, ktoré dnes ako celok tvoria národnú kultúrnu pamiatku a patria medzi významné architektonické skvosty Spiša. Kolekcia portrétov 17. – 19. storočia, prezentovaná v priestoroch kaštieľa v Strážkach, pozostáva z veľkej časti diel pochádzajúcich z rodovej galérie. Jednotlivé rodiny, ktoré v minulosti kaštieľ vlastnili, alebo boli navzájom v príbuzenskom zväzku, podporovali portrétne umenie objednávkami u miestnych i zahraničných umelcov. Viacero portrétovaných patrí medzi významné osobnosti kultúrnohistorického, politického a ekonomického života v minulosti Spiša. Rodovú galériu dopĺňa kolekcia portrétov z 19. storočia, ktorá sa viaže k danému umeleckému prostrediu. Stručná historická expozícia zoznamuje návštevníkov s dejinami obce i kaštieľa, s vývojom rodov, ktorým kaštieľ patril. Počiatky významnej slovenskej historickej knižnice, ktorá je súčasťou národného kultúrneho dedičstva, siahajú do poslednej štvrtiny 16. storočia. Knižnica sa kontinuitne vyvíjala 400 rokov a dnes má okolo 8500 zväzkov, časopisov a máp. Historická knižnica zoznamuje návštevníkov s dejinami obce i kaštieľa, s vývojom rodov, ktorým kaštieľ patril. Pôvodný mobiliár, ako aj umelecko-remeselné predmety, sa zachovali v kaštieli len ojedinele a nekompletne.

V záujme vytvorenia štýlovo ucelených interiérov dopĺňajú pôvodnú pozostalosť kaštieľa ukážky historického porcelánu, skla, kobercov, hodín a cenné kusy historického nábytku.

Červený kláštor a múzeum v Červeno kláštore

Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor pri obci Červený kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského. Najprv sa označoval ako Lechnický kláštor, až od 17. storočia sa spomína pod názvom Červený kláštor, ktorý dostal podľa červenej krytiny.  Kamalduli získali kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovakého. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou  (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života, venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín.  Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára Jozefa II z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi aj  kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť. Kompexná rekonštrukcia kaštieľa sa začala v roku  1956. 

Najstaršou časťou kláštora je gotický Kostol sv. Antona Pustovníka z polovice 14. storočia, oddelene stojí baroková veža. Veľmi pekný interiér skrýva maľovanú gotickú klenbu a barokov oltár. V susedstve stojí hlavná kláštorná budova, v ktorej nájdeme expozíciu o histórii kláštora, živote tunajších mníchov a zamagurskom folklóre. Architektonicky najcennejších interiérov kláštornej budovy je refektár, v ktorom zaujme nádherná neskorogotická sieťová klenba a gotické nástenné maľby. Vystavujú tu cenné umelecké diela pochádzajúce nielen z kláštora, ale z celého severného Spiša. V jednej z opravených, samostatne postavených  pustovní, je zaujímavá expozícia historickej lekárne, ktorej súčasťou je aj kópia presláveného herbára frátra Cypriána s vyše 270 bylinkami z Pienin a Belianskych Tatier, ktorého originál je dnes uložený v Prírodovedeckom múzeu SMN v Bratislave.

Hrad Ľubovňa a skanzen  v Starej Ľubovni

Hrad je čiastočne zachovalý a zrekonštruovaný týčiaci sa na vápencovom kopci  (  548 m.n.m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, čnejúci sa nad mestom  Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny. Vznik Ľubovnianskeho hradu je kladený  do druhej polovice 13. storočia resp. začiatok 14. storočia. Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodné opevnené stavby stoja na najvyššom bode brala. O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím. Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej antiky i renesančných ostení okien a rímsy. Vzhľadom na terén sú ďalšie dve nádvoria riešené terasovito. Na druhom nádvorí pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala  veľká delová bašta na východe a srdcový delový bastión pod bránou na západe. K objektu na západnej strane pristavili barokový palác a na terase kaplnku. Posledné tretie nádvorie je smerované na juhovýchod pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu s bránou, ktorá mala padací most. V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby, v podzemí je zachovalá mučiareň. V zachovalej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku, zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu – rodu Zamoyských. Na hrade sa taktiež nachádza výstavná miestnosť, kde sa každoročne konajú výstavy. Pod hradom sa nachádza expozícia ľudovej architektúry. Dominantou a najstarším exponátom je kultúrna pamiatka – zrubový kostolík východného obradu  z Matysovej z r. 1883. Najpočetnejšie zastúpenie v expozícii majú drevené obytné domy zo začiatku 20. storočia, stará kováčňa, hájovňa, škola a mlyn.

Kostol sv. Mikuláša Stará Ľubovňa    

Dominantou a historicky najzaujímavejšou stavbou v Starej Ľubovni je bezpochyby  kostol sv. Mikuláša v centre staroľubovnianskeho námestia. Svojimi viacerými prestavbami a vnútorným vybavením sa zaraďuje medzi najvzácnejšie a turisticky najatraktívnejšie budovy v meste.

Z kultúrno –historických pamiatok kostola sa dá spomenúť:

- Hlavný oltár sv. Mikuláša

- Bočný oltár Panny Márie Karmelskej

- Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie - Piety

- Bočný oltár sv. rodiny

- Bočný oltár sv. Antona

- Plastika Kristus na kríži

- Reliéf zasnúbenie Panny Márie

- Krsteľnica

- Kazateľnica a iné.

Historické mesto Kežmarok

Kežmarok sa nachádza na východnom Slovensku, je možné nazvať ho perlou pod Tatrami. Historická časť mesta  sa rozprestiera na Hlavnom a Hradnom námestí, ktoré má tvar trojuholníka. 

Na jednom okraji je evanjelická časť s kostolmi (drevený artikulárny evanjelický kostol) a evanjelickým lýceom, na opačnom konci stojí Kežmarský hrad.  Kostolné námestie s kostolom sv. Kríža sa nachádza uprostred historickej časti medzi hradom a evanjelickými budovami. Pri prehliadke historickej časti Kežmarku môžeme vidieť radnicu a vedľa nej redutu. Klasická budova reduty vznikla v roku 1818. Nachádza sa v nej mestská knižnica a kino. Na hlavnom námestí  sa v dome č. 55 nachádza expozícia meštianskej bytovej kultúry. Historické jadro Kežmarku končí hradom, ktorý je dominantou mesta. Gotický mestský hrad je v súčasnosti rozľahlý členitý hradný areál pekne zrekonštruovaný, mnohé miestnosti vrátili   do pôvodnej podoby. Jeho výnimočnosť je aj v tom, že ide o jediný zachovalý veľký hrad na Spiši a severovýchodnom Slovensku. V hrade sa nachádza múzeum s mnohými expozíciami o histórii regiónu, strelných zbraniach, cechoch, remeslách. Je možné navštíviť aj vežu s výhľadom na okolie mesta a štíty Vysokých Tatier.  

Historické mesto Levoča

 Súčasné mesto je pamiatkovou rezerváciou, ktoré patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na Slovensku.  Vďaka  dielu  Majstra Pavla v Levoči sa mesto v r. 2009 priradilo medzi lokality Spišský hrad a okolie zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Už od roku 1950 je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Historické jadro mesta obohnané hradbami si zachovalo stredoveký pôdorys  a charakter. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických , renesančných  a ranno-barokových patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Po obvode historického jadra sú zachovalé časti gotických mestských opevnení. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardská brána. Radničná budova je prestavaná v renesančnom štýle. Zvonica je novou strechou spojená s radnicou. V budove radnice je dnes umiestnené múzeum. Pred radnicou sa nachádza klietka hanby z roku 1600.  Národná kultúrna amiatka Chrám sv. Jakuba v ktorom sa nachádza niekoľko fresiek, hlavný oltár, gotické krídlové oltáre s plastikami a maľbami a jednotlivé sochy.

Dom a múzeum Jána Pavla z Levoče

Námestie ako aj priľahlé ulice v Levoči lemuje množstvo meštianskych domov pochádzajúcich prevažne zo 14. a 15.  storočia, neskôr často upravovaných. Medzi najkrajšie a najzaujímavejšie patrí aj dom Majstra Pavla, kde slávny umelec žil a pracoval. Upravili ho začiatkom 17. storočia, dnes je v ňom umiestnená Expozícia Majstra Pavla, ktorá aspoň prostredníctvom odliatkov, fotografií a pod. pripomína všetky diela tohto majstra.   Majster Pavol bol neskorogotický rezbár, sochár, tvorca najvyššieho  dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v Levočskom Chráme sv. Jakuba. V okolí Levoče po sebe zanechal množstvo hodnotných sochárskych a rezbárskych prác.

Aquacity Poprad

Stredisko je výnimočné najmä vodou, ktorá je využívaná v celom stredisku. Priamo pod aquaparkom sa nachádza geotermálny prameň, ktorého voda je využívaná vo všetkých bazénoch v objekte. Túto vodu obsahujú aj všetky bazény v objekte. Voda je kryštáľovo čistá, čistená 6 krát za deň menená, 2 krát za deň. Na čistenie vody je použitá ultrafialová technika, ktorá následne umožňuje použitie menšieho množstva chlóru, čo je lepšie pre pokožku ako aj pre životné prostredie.    Na výber je mnoho vnútorných a vonkajších bazénov s vodnými atrakciami, tobogánov, detských ihrísk, sáun, barov, reštaurácií a kaviarní. 

Podtatranské múzeum v Poprade

Podtatranské múzeum v Poprade bolo založené Uhorsko karpatským spolkom v roku 1876. V múzeu môžeme vidieť expozície:

- Gánovce –životné prostredie neandertálskeho človeka žijúceho pod Vysokými Tatrami pred 120 000 rokmi.

-  Pravek a včasný stredovek pod Tatrami.

- Poprad v storočiach /bohatá história mesta/.

- Príroda známa neznáma /možnosť oboznámiť sa s prírodou podtatranského regiónu, ktorá pozostáva z troch ucelených častí: neživej prírody, botanickej a zoologickej.

Vojenský cintorín vo Važci

Cintorín o rozlohe 2,5 Ha je situovaný v nadmorskej výške 800 metrov nad morom. Nachádza sa vedľa diaľnice D1 medzi obcami Važec a Štrba v smere na Poprad.  Svoj posledný odpočinok tu zatiaľ našlo 6500 padlých nemeckých vojakov z bojísk východné a stredného Slovenska, čo z neho robí najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku.  Ležia tu vedľa seba mladí chlapci , letci, delostrelci, ženisti aj vojaci zbraní SS, Nemci ako aj  Maďari či Ukrajinci. Známi a bezmenní.  Hroby vojakov zdobia kríže s vytesanými nápismi. Cintorín je celoročne udržiavaný.

Folklórny festival Východná

Folklórny festival Východná je najstarším a najrozsiahlejším celoslovenským festivalom s medzinárodnou účasťou u nás a zároveň vrcholnou prehliadkou tradičnej ľudovej kultúry a jej folklorizovaných prejavov. Medzi účinkujúcimi sa na tomto festivale každoročne prezentujú aj víťazi celoštátnych súťaží prehliadok folklórnych skupín, súborov, detských súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov. Taktiež je vítaná účasť ľudových remeselníkov, výrobcov a umelcov.