Tatranský región
Na územné vymedzenie tatranského regiónu nejestvuje jednoznačné vymedzenie. Z orografického hľadiska, by sme ho mohli chápať ako Vysoké plus Belianske Tatry spolu s okolitými kotlinami, dolinami, brázdami a okolitými pohoriami.
Tatry /Tatranský región cestovného ruchu/ je jeden zo slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu, ktorý má na základe hodnotenia v regionalizácii cestovného ruchu v strednodobom ako aj dlhodobom horizonte medzinárodný význam a je zo všetkých regiónov v Prešovskom kraji najvýznamnejší. Vymedzený okresmi Poprad, Kežmarok, a Stará Ľubovňa.
Po stránke administratívnej takéto vymedzenie viac-menej korešponduje s východnou časťou Žilinského kraja a západnou časťou Prešovského kraja. Okrajovo sem možno zahrnúť severozápadný výbežok Košického kraja a severovýchodný okraj Banskobystrického kraja, teda s územím okresov Poprad, Kežmarok a Liptovský Mikuláš (okrajovo tiež Tvrdošín, Dolný Kubín, Ružomberok, Brezno, Spišská Nová Ves, Levoča a Stará Ľubovňa – plus Zakopané).
Na severe hraničí s Poľskom, zo západu susedí s nemenej známym Liptovom, na východe so Spišom a na juhu s Horehroním. V Regióne Vysoké Tatry sa nachádza najväčšia časť našich veľhôr s rovnomerným národným parkom Vysoké Tatry. Sídla vo Vysokotatranskom regióne sú oficiálne označované spoločných názvom Vysoké Tatry, no v skutočnosti ide o väčší počet samostatných sídelných celkov, spojených zubačkovou železnicou a cestnou komunikáciou.
Pohorie Tatier zaberá rozlohu 785 km2, z toho 610 km2 na území Slovenska a 175km2 na území Poľska.
Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázsoch a rozokladných chrbtov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (riek Váh a Orava) a Baltského mora (riek Dunajec a Poprad). Východné Tatry ležia prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave. Hranicou medzi Západnými a Východnými Tatrami je Dolina Suchej vody v poľskej a Tichá dolina v slovenskej časti pohoria.
K najvýznamnejším centrám podtatranského regiónu patria vysokohorské strediská Štrbské Pleso, Nový a Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. O niečo nižšie sa nachádzajú podtatranské obce Štrba, Štôla, Gerlachov, Stará a Nová Lesná a Veľká Lomnica.
Aj keď ponuka tohto regiónu neobsahuje takú šírku atraktivít ako napr. na Liptove, úroveň vysokohorského prostredia svojou atraktívnosťou a jedinečnosťou úplne dominuje. Navyše v regióne sa nachádzajú aj vysoko atraktívne kultúrne pamiatky, termálne kúpaliská (Vrbov, Vyšné Ružbachy, Poprad, potenciálne Stará Lesná), kúpele (klimatické kúpele Vysoké Tatry, Vyšné Ružbachy), čo predstavuje možnosť ich úspešného predaja vo väzbe na Vysoké Tatry. Možnosti regiónu ani zďaleka nie sú vyčerpané, pričom samotné horstvo Tatier môže podporiť rozvoj turizmu v celom regióne, kde sú veľké rozvojové príležitosti.
Podnebie
Podnebie Tatranského regiónu ako aj samotné Tatry, je podmienené zemepisnou polohou pohorí a zmenou podnebných činiteľov spôsobenom rastom nadmorskej výšky terénu. Kotliny patria do mierne chladnej klimatickej oblasti a pohoria do chladnej klimatickej oblasti. Preto je v samotných Tatrách vnútrozemský ráz podnebia, charakterizovaný studenými zimami, teplými letami a najvýdatnejšími zrážkami v letnom období. Pre vysokohorské podnebie je typické, že vyššie polohy majú oproti nižším polohám a kotlinám viac slnečného svitu v zimných mesiacoch ako v letných. Práve v zimnom období prevládajú v Tatrách zostupné pohyby vzduchu. Ťažší studený vzduch sa hromadí v nižších polohách a podmieňuje vytváranie hmly alebo oblačnosti z hmly v dolinách a kotlinách. Tatranský región je v rámci Slovenska extrémny aj zrážkovo. Množstvo zrážok sa mení z miesta v závislosti od nadmorskej výšky a expozície svahu. Treba spomenúť, aj skutočnosť, že vysoká bariéra Tatier stojí v ceste hlavným dažďonosným prúdeniam, ktoré prichádzajú hlavne od západu a severozápadu. Na opačnú stranu Tatier vrhajú veľký zrážkový tieň, vďaka čomu sa Popradskej a Hornádskej kotline nedostáva toľko zrážok, koľko by im prislúchalo podľa nadmorskej výšky. Ďalšou skutočnosťou je i tá, že v Tatrách leží snehová pokrývka dlhšie ako v okolitej krajine.
Flóra a rastlinstvo
Súčasný stav rastlinného spoločenstva v kotlinách je ovplyvnený činnosťou človeka. Na miestach bývalých lesov sú dnes pastviská, lúky a polia. Sú tu najlepšie oblasti na pestovanie zemiakov, na menej kvalitných pôdach sú pasienky. Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi ako sú (konfigurácia terénu, zloženie pôd, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka v posledných storočiach).
Vyskytuje sa tu asi 1300 druhov vyšších rastlín, okolo 900 druhov rias, 700 druhov lišajníkov a vyše 500 druhov machov.
Obyvateľstvo
Z hľadiska počtu obyvateľov obcí v Tatranskom regióne ide o pomerne heterogénne územie, zároveň ide o nadpriemerne urbanizované územie ako v rámci Prešovského a Žilinského kraja, tak aj z hľadiska celoslovenského (vysoký podiel mestského obyvateľstva).
Región charakterizuje nízka vzdelanostná štruktúra vo východnej časti. V rámci zisťovania miestnych úradov v r. 1989 bol v okresoch zasahujúcich do sledovaného regiónu vysoký podiel Rómov, čo sa odvtedy ešte viac zvýraznilo a to hlavne v rámci regiónu v okrese Kežmarok, čo predstavuje (8,8%).
Priemysel
Ekonomická báza regiónu je stále založená na priemysle, čo sa prejavuje i v zamestnaneckej štruktúre obyvateľov (okr. Kežmarok 17,0%, okr. Liptovský Mikuláš 23,8%, a okr. Poprad 21,2%). Podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve je nižší (4,2%, 5,0% a 2,4%).
Z hľadiska rozvojových možností menej priaznivá ekonomická špecializácia je dôsledkom stále výraznej orientácie na priemysel. Výraznejšie zastúpenie terciárneho sektoru je v meste Vysoké Tatry (14,1% zamestnaných v reštauráciách a hoteloch, 4,5% v školstve a 26,8% v zdravotníctve...).
Životné prostredie regiónu bolo dlhodobo poškodzované priemyselnými prevádzkami, kde môžeme povedať, že viac ako polovica študovaného regiónu žije enviromentálne v hygienicky narušenom prostredí.